Vždy som čítala také tie zamilované príbehy, že si ženy našli životnú lásku na dovolenke. Ale myslela som, že sa nezakladajú na pravde. Lenže to som ešte vôbec nevedela, čo sa mi stane na mojej dovolenke, na ktorú som sa chystala. Chystala som sa ísť do Bulharska. Veľmi som sa tešila a bolo to celkom pochopiteľné – Bulharsko totiž bolo, je a bude moja srdcovka navždy, to môžem s istotou povedať. Keď som bola malá, prvýkrát sme totiž s dedom a babičkou bola pri mori práve tam. A prečo tam? Dedo sa v Bulharsku narodil, takže to tam poznal ako svoje topánky a mal to tam rád.

Proste mal k Bulharsku silný vzťah a ja som ho začala mať tiež. No áno, lenže bohužiaľ dedo umrel a tie časy mi chýbajú. Tak som sa rozhodla, že tam pôjdem sama. V tom čase som bola sama a hovorila som si, že ani nikoho nehľadám – prečo tiež, keď som narážala len na samých chlapcov, ktorí ma chceli iba využiť a odkopnúť. Takže som si hovorila, že radšej budem sama, než toto. No a nakoniec tu bol deň D, konečne som vyrazila na dovolenku. Už som to potrebovala a hrozne som sa tešila. V Bulharsku bolo vždy nádherne a keď som prišla, ubytovala som sa v jednom lepšom hoteli.

Schválne som si zaplatila all inclusive aj s jedlom a všetkým okolo, pretože sa mi nechcelo nikde zháňať jedlo na poslednú chvíľu, keď som to tam nepoznala tak veľmi dobre. Predsa len som tam bola naposledy ako malé dievča. A prvý deň som hneď absolvovala jazdu na lodi. Keď som si ale stúpla a kochala sa výhľadom, spadla som do mora. Vtedy som si naozaj myslela, že je so mnou koniec a že už nevyplavím. Lenže v tom som uvidela pod vodou niečiu postavu – bol to plavčík, ktorý ma zachránil a z vody vytiahol. Hrozne som mu ďakovala. Išli sme spolu na večeru, slovo dalo slovo a nakoniec sme sa spolu dali dohromady. Určite ste to aspoň raz za život zažili.