Už neviem ako ďalej. Sme s partnerom 5 rokov a ja teraz v poslednej dobe cítim, že je mi všetko cudzie, cítim sa zvláštne a veci, ktoré som robila ma teraz prestali baviť, takže sa ráno budím s hnusným pocitom, kde cítim iba prázdno a strach, neskutočný strach, klopú sa mi ruky, potím sa, búši mi srdce a nedokážem do seba dostať kus jedla … ten pocit mám furt, opadá len vo chvíli, keď začnem premýšľať čo všetko krásny sme spolu zažili a ako nám bude pekne, v zime na gauči spolu pod dekou treba- to potom sa cítim šťastne, bezpečne. Začalo to od doby čo som videla svojho bývalého v nákupnom centre, kde sa mi urobilo zle rovnako ako to mám teraz.

S bývalým bol jeden problém ktorý ma začal prenasledovať – ​​nevera a následná strata citov, to teraz mám rovnaký.. hovorím si furt dookola, že ho nemilujem, že by som mu to mala povedať, pritom som toto mala rovnaké v tom minulom, urobí sa mi zle keď mi nabehnú tieto myšlienky, začne mi búšiť srdce a chce sa mi plakať, nechápem, čo to je. Pritom s partnerom máme ísť na dovolenku, cítim sa fajn pri pomyslení ako tam spolu budeme ležať pod dekou a užívať si, ja to ukončovať nechcem, nechcem ani nikoho iného … Len jednoducho ten pocit je pre mňa zvláštne a absolútne neviem, čo s tým mám robiť.

Už som sa koľkokrát snažila hovoriť, že to je iba pocit, ale nejako to nepomohlo a je to ešte horšie, keď sa to snažím hovoriť. Už som dokonca aj zvažovala to, že pôjdem k nejakému psychológovi, pretože si s tým sama možno neporadím, je to pre mňa hrozne ťažké a zložité to takto vnímať a choroby s tým nič urobiť. Cítim sa previnilo, pretože nemám absolútne dôvod niečo také cítiť. S priateľom som hrozne veľmi šťastná a myslím, že on so mnou tiež. Navzájom nám to klape a máme spolu úžasný vzťah a to som vlastne ani nikdy v minulosti nezažila. Naopak, vždy som mala iba vzťahy, ktoré vôbec za nič nestáli.